Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Na úsvite dejín

Blatnica je na pohľad neveľká, tichá, nenápadná obec. Leží pod horami. Za sebou má malebnú horskú kulisu Veľkej Fatry, ktorá sa pýši romantickými dolinami, horskými bystrinami a voňavými lesmi. Vo vápencových bralách skrývajú sa väčšie a menšie jaskyne, ktoré od dávnych čias priťahovali pozornosť a záujem ľudí. Osobitú pozornosť vzbudila najmä jaskyňa Mažarná v úbočí Tlstej vo výške 300 m nad úrovňou Gaderského potoka. Jaskyňa bola osídlená v mladšej dobe kamennej a podľa archeologických nálezov datovaných do 5.-4. tisícročia pred Kristom sa jedná o najstaršie zdokumentované osídlenie Turca.

Druhá fáza osídlenia Blatnice spadá do konca druhého tisícročia. Na Záhorí, v chotári obce sa neskôr našlo pohrebisko lužickej kultúry. Iným významným dokladom starého osídlenia bol nález bronzovej ihlice s tzv. pečatidlovou hlavicou v jaskyni nad Plešovicou. Ľud lužickej kultúry, ktorý osídlil údolie Turca asi v rokoch 1300 – 700 pred Kristom patril do mladšej doby bronzovej. V oblasti Blatnice nálezy viazané na toto kultúrne obdobie reprezentujú vysoký kultúrny stupeň ľudskej produkcie bronzových zbraní a nástrojov. Nálezy, ktoré sa tu našli v druhej polovici 19. storočia sú zväčša uložené v Národnom múzeu v Budapešti.

Potom to bolo keltské obdobie, kedy sa Blatnica dostáva do styku s tzv. laténskou civilizáciou. Je to obdobie budovania hradísk (tretie osídlenie). Takýmto hradiskom bol osídlený kopec nad obcou – Plešovica. Dodnes sú tu viditeľné stopy hlinených valových opevnení. Pre nás je dôležité ranoslovanské osídlenie. Turiec patril do Nitrianskeho kniežatstva a i keď z tohoto obdobia máme zatiaľ menej vecných dokladov, hlavne na prvopočiatky slovanského osídlenia, z oblasti Blatnice máme veľmi vzácny nález hrobu veľkomoravského veľmoža, ktorý do literatúry vstúpil ako tzv. blatnický nález, súčaťou nálezu bol aj Blatnický meč.

blatnicky-mecBlatnický nález spolu s mečom

Meč s rukoväťou vybíjanou zlatom a striebrom patrí ku skupine karolínskych mečov. Jedna časť kovaní je pôvodu avarského s ľaliovitými ozdobami a druhá časť svedčí o domácom umelcovi, ktorý zobrazil na nich skrčenú postavu so zdvihnutými rukami. Zoskupil na nich dve a dve postavy oproti sebe ako na hracích kartách. Historicky významný blatnický meč má aj svoje dvojča a to meč nájdený v Nórsku. Kópiu rukoväte dielo sochára Mariána Žilíka môžete nájsť v Nitre zabudnutú na rozhraní Štefánikovej triedy a Svätoplukovho námestia.

Predpokladá sa, že tento hrob bol v Sebeslavciach, pôvodne sa dostal do Révayovských zbierok na sklabinsky hrad, potom do zbierok Národného múzea v Budapešti. Blatnický nález je unikátnym dokladom umeleckých prúdov veľkomoravského obdobia. Ďalšie informácie o blatnickom meči si môžete prečítať aj tu. 

Povesť o Blatnickom meči.

Rekonštrukcia blatnického meča (zdroj: templ.net). Postup jeho výroby si môžete pozrieť TU.

blatnicky-mec-rekonstrukciaRekonštruovanú Blatnický meč "kópia"