Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Bývanie

O spôsobe života občanov hodne napovedá obydlie. To prešlo značným vývojom – od jedno a dvojpriestorových zrubových obydlí pokrytých zväčša šachorinou z neďalekých rašelinových močarísk až po typ domov aké poznáme dnes. Tieto domy predstavujú rozhranie od konca 19. storočia po súčasnosť.

Na konci 18. storočia sa začali stavať domy z kameňa a nepálenej tehly. Tento typ domov si priniesli olejkári z cudziny, hlavne z južných Čiech.

V 19. storočí sa táto architektúra rozvinula do podoby ako ju poznáme dnesPronayovskí hofieri však i nadalej obývali drevené domčeky, často len dvojpriestorové, tzv. bírešské domyRoľnícko šafranícke domy murované v 19. storočí boli od ulice uzavreté mohutnou klenutou bránou a domy tvorili ulicovú radovú zástavbu. Orientované boli dvoma oknami prednej izby do ulice s rovným murovaným štítom, často opatrenými oblôčikmi. Za cestou oproti stáli murované, často dvojpodlažné sypárne podpivničené. Zástavbu usadlosti tvoril obytný dom s nadväzujúcimi hospodárskymi priestormi komory a maštalí, drevárne chlievy pod jednou strechou. Za nimi bola preluka so zeleninovou záhradou – tu dvor uzatvárala naprieč postavená stodola – drevené zrubové humno a záčin.

Do domu sa vchádzalo z pitvora, z ktorého viedli dvere do prednej i zadnej izby zvlášť. Za zadnou izbou bola komora a prípadne sypáreň s vchodom do dvora. Za komorou sa radili hospodárske priestory – maštale, ovčín, drevárne, šopky, chlievy. Z požiarnych dôvodov bolo vynikajúce oddelenie časti obytnej od humna záhradnou remízkou.

Súčasná architektúra štvorcových poschodových domov bez strechy pozmenila tvár obce a pôsobí cudzorodo v tomto horskom prostredí i keď je to vychytená móda, ktorú presadzovali i mnohí renomovaní architekti odmietajúc tradičné formy ľudového staviteľstva. Boli to skôr barbari a nie kultúrni tvorcovia, ktorí odmietali tradície, formované celé stáročia.