Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Magda Runkovičová-Horváthová

magda_runkovicova29. 12. 2002 vo veku 93 rokov odišla z tohto sveta Magda Runkovičová-Horváthová.Účastníci 6. zjazdu Slovenskej botanickej spoločnosti v Blatnici r. 1994 si určite dobre pamätajú na jej živé rozprávanie utkané z osobných spomienok, ktorými priblížila botanickej obci svoju tetu Izabelu Textorisovú.

Magda Runkovičová-Horváthová sa narodila 19. decembra 1909 v Dačovom Lome neďaleko Krupiny (okres Veľký Krtíš). Pochádzala z rodiny notára Emila Repického a učiteľky Almy Repickej, rodenej Textorisovej. Jej matka bola sestrou Izabely Textorisovej. Slovensky orientovaní Repickovci na protest proti Apponyiho zákonu poslali svoje dcéry

Almu a Magdu na súkromné vzdelávanie k ďalšej sestre – Oľge Textorisovej, ktorá bola učiteľkou v Starej Pazovej pri Novom Sade. Keď sa neskôr Oľga Textorisová presťahovala do Blatnice, žili s ňou ďalšie dva roky a naďalej sa u nej vzdelávali aj jej netere. Denne navštevovali tetu Belku, ktorá pôsobila v Blatnici na poštovom úrade. Chodili s ňou na nezabudnuteľné výlety do prírody, poznávali rastliny a pomáhali pri ich sušení. Tu niekde, v tomto bezstarostnom období, začalo klíčiť semienko lásky Magdy Runkovičovej-Horváthovej k botanike, hoci intenzívnejšie sa začala venovať zberu a determinácii rastlín až oveľa neskôr.

magda_runkovicova-s-manzelomPočas štúdií na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici mali veľký vplyv na formovanie jej osobnosti prof. Augusta a prof. Mikyška. Ako mladá absolventka učila šesť rokov v Karve na Dunaji a v Laskári. Po sobáši s evanjelickým farárom Jánom Horváthom, prežila tridsať rokov na fare v Blatnici. Keď ako 55 ročná ovdovela, začala sa – azda inštinktívne, no celkom isto inšpirovaná osobnosťou svojej milovanej tety – venovať poznávaniu sveta rastlín.

Botanické bádania uskutočňovala v spoločnosti viacerých svojich priateliek, najmä však MUDr. M. Jesenskej a prof. V. Štetkovej. V sprievode vzdelaných spoločníčok – „spolku učených paní“, ako ich zvykli nazývať, a neskôr aj s podporou chápavého životného partnera prof. G. Runkoviča, pripravovala a až do vysokého veku prekonávala náročné výpravy do prírody. Dôverne poznala mnohé Textorisovej lokality a všetky jej rukopisné údaje. S nevšednou precíznosťou zdokumentovala veľa z toho, čo dnes už na pôvodných miestach nemožno vidieť. Najväčšiu radosť jej priniesol objav „máčku tatranského“ vo Veľkej Fatre v r. 1963, ktorý publikovala r. 1967, keď sa stala externou pracovníčkou Turčianskeho múzea A. Kmeťa v Martine (r. 1967–1971). Nedávno bol tento taxón prehodnotený a oddelený ako osobitný veľkofatranský endemický poddruh.

Úcta Magdy Runkovičovej-Horváthovej k tete Belke, ktorú získala ako dievčatko, ju neopustila do konca života. Urobila všetko pre to, aby Izabela Textorisová vošla do povedomia Slovákov ako prvá slovenská botanička. Postarala sa o dôstojné uloženie jej herbára i najcennejších rukopisov. Herbár a katalóg k herbáru sú deponované na Katedre botaniky PríF UK a v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, najvzácnejší nepublikovaný rukopis „O turčianskej flóre“ – v Matici slovenskej v Martine.

Ona sama, zanechala po sebe prekrásnu zbierku jedinečných vedeckých dokladov. Prevažná časť jej celoživotných zberov v počte 3 500 položiek vyšších rastlín je od r. 1993 ozdobou botanických zbierok Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave. Jej herbár vyniká nielen precíznosťou spracovania rastlín, ale aj starostlivo vypísanými schédami a čarovnými poznámkami, ktoré zberateľka pripájala k položkám na osobitných lístkoch. Zvyšok z jej pozostalosti túto pôvabnú kolekciu ešte rozšíri. Pre nás, ktorí máme vzácnu príležitosť postarať sa o spracovanie tohto cenného materiálu, to znamená vzrušujúce herbárové dobrodružstvo.

magda_runkovicova-s-manzelom2Magda Runkovičová-Horváthová prežila viac ako 40 rokov svojho plodného života v Blatnici pri Martine. Do svojho milovaného Gadera sa vracala pri každej príležitosti. V Blatnici zostane aj hŕstka jej popola – na mieste, ktoré si sama vybrala.

„Teta Magda“, ako sme ju dôverne oslovovali, patrila do najvnútornejšieho okruhu našich priateľov. Chýba nám predovšetkým ako vzácny človek – pokojný, nenáhlivo trpezlivý, vrúcny, plný úcty, pokory a lásky k prírode, ako Božiemu dielu. Toľkokrát stála uprostred jej srdcu najmilších veľkofatranských lúk, že iste aj vo večnosti cíti ich podmanivú vôňu...

Autor:  DANA BERNÁTOVÁ & JANA UHLÍŘOVÁ